Michael Mina (Harvard) – SARS-CoV-2 – Inexpensive Rapid Testing (Prednáška pre Slovensko spojená s diskusiou)

Prof. Mina je epidemiológ na Harvardskej škole verejného zdravotníctva a jeden z najväčších svetových odborníkov na rapídne testy. Nižšie vám ponúkame zhrnutie prednášky relizovanej online 22. novembra 2020. V závere nájdete aj celý záznam.

Iné koronavírusy, veľmi podobné Covid-19, sú veľmi sezónne a majú vrchol v novembri až januári. Preto aj silná druhá vlna tejto pandémie bola očakávaná.

Skôr ako začneme hovoriť o výbere testu na koronavírus si treba ujasniť prečo vlastne testujeme – čo potrebujeme dosiahnuť:

  • Pre medicínsku diagnostiku, čo tradične býval hlavný dôvod testovania, potrebujeme veľmi senzitívne testy, môžu však byť drahšie a náročnejšie na použitie. Zlatým štandardom je PCR test.
  • Pre sledovanie celkovej situácie, napr. na rozhodovanie o protiepidemických opatreniach alebo na trasovanie kontaktov, sú vhodné vysoko špecifické testy. Nie je potrebné nájsť všetkých infikovaných a výsledky nie sú potrebné okamžite. Znovu prevažujú PCR testy, využitie nájdu však aj protilátkové testy.
  • Testy umožňujúce vstup na dôležité podujatie alebo ku kritickej infraštruktúre – si vyžadujú rýchlosť a vysokú presnosť. Keďže takto zabezpečené sú len vybrané miesta, je akceptovateľná aj vyššia cena testov. Závisí však aj od situácie – na stretnutie s prezidentkou môže byť použitý drahší a presnejší test než napr. na vstup do školy.
  • Na meranie a ovplyvňovanie stavu verejného zdravia potrebujeme testy lacné a rýchlo použiteľné. Nepotrebujeme zachytiť všetky infekcie, preto postačuje mierne vysoká senzitivita. Keďže sa však testuje veľká časť populácie, potrebujeme veľmi špecifické testy. Dá sa to dosiahnuť napríklad kombinovaním antigénových testov od rôznych výrobcov.

Antigénové testy sú na molekulárnej úrovni asi tisíckrát menej senzitívne, než PCR testy. Pri rýchlosti množenia sa koronavírusu však v organizme prejde iba niekoľko hodín medzi tým, keď dokážeme infekciu zistiť PCR testom a detegovateľnosťou antigénovými testami. Antigénové testy zachytia ľudí, ktorí sú v najinfekčnejšej fáze. Nezachytávajú ľudí, ktorí majú v tele zvyšky vírusu, ak sa už ďalej nemnoží. Preto PCR testy označia za pozitívnych podstatne viac ľudí, aj tých, čo už nie sú infekční. To je výhoda PCR testov pri trasovaní kontaktov alebo meraní premorenosti populácie – ale zároveň je to nevýhodou ak chceme nájsť iba aktívne infekčných ľudí.

Prof. Mina simuloval stratégie, keď by sa veľká časť populácie pravidelne testovala a pozitívne testovaní zostanú nejaký čas v karanténe. Pre zníženie prenosu infekcie sú kľúčovými frekvencia testovania a rýchlosť oznámenia výsledkov, senzitivita testu je až druhoradá. Napríklad testovanie veľmi presným testom (ako napr. PCR) raz za týždeň by spomalilo šírenie infekcie o asi 60%, kým o niečo menej senzitívny test (napr. antigénový) stále spomalí šírenie o 50%. Ak by však informácia o výsledku testov bola doručená až o deň či dva neskôr, ako je to pri PCR testoch bežné, zníži sa účinnosť testovania na spomalenie epidémie o polovicu.

Pre účinné spomalenie šírenia infekcie je veľmi vhodné rýchle testovanie lacnými testami, aj keď by boli menej senzitívne. Takéto testy môžu byť vyrobené veľmi lacno a v miliónových množstvách. Ak by sa väčšina populácie testovala vo svojich domovoch každé tri dni, mohli by sme skoro úplne eliminovať šírenie vírusu v priebehu už troch-štyroch týždňov. Nie je podstatné zachytiť všetkých infekčných ľudí – stačí ich zachytiť dosť veľa.

Kľúčom pre úspech takéhoto masového testovania sú lacné a ľahko použiteľné testy – testy ktoré môžeme použiť sami doma, bez pomoci profesionálneho zdravotníka. Existujú lacné antigénové testy, ktoré vedia používať úplní laici, a testovaním ich môže navigovať napr. mobilná aplikácia. Druhým dôležitým prvkom je dôvera medzi kolegami, rodinou, či priateľmi – dôvera, že ľudia, s ktorými sa stretávame, sa budú testovať a v prípade pozitívneho testu zostanú dobrovoľne v karanténe. Nie je potrebné, aby sme výsledky testov nahlasovali vláde či nejakým úradom.

Masové antigénové testovanie by sme mali použiť keď v niektorom regióne presiahne miera infekcií určitú bezpečnú hranicu. Otázka je ako zistíme, že sme prekročili hranicu, keď sa oplatí začať takéto masové testovanie. Mali by sme sledovať zdravie populácie inými spôsobmi: od trasovania cez PCR testy alebo testovania pacientov v nemocniciach, cez sledovanie CT hodnôt PCR testov (viď nižšie), testovanie odpadových vôd, spojené testovanie väčších skupín ľudí do jedného testu, až po protilátkové testy a počty hospitalizácií. Masové testovanie nemusí byť v celej krajine, iba v rizikovejších regiónoch či mestách, kde pozorujeme začiatok exponenciálneho rastu. Pre spoluprácu populácie je kľúčové, aby testy boli jednoduché na použitie a vláda ich distribuovala priamo do domácností.

Dodatočné informácie pre fajnšmekrov: pri PCR testovaní by sme mali využiť cennú informáciu o CT hodnote, nie iba binárne delenie na pozitívne a negatívne. Vysoké CT hodnoty – nad 30 – znamenajú nízku virálnu nálož, často už takýto človek nie je aktívne infekčný. Pozitívny test s vysokou CT hodnotou je stále cenná informácia pre trasovanie alebo pre sledovanie stavu populácie, ale už nepomôže zastaviť šírenie infekcie u testovaného jednotlivca.

Porovnaním distribúcie CT hodnôt v konkrétnom čase sa dá určiť aj v akej fáze epidémie sme. Ak vo vzorke prevažujú nízke CT hodnoty – čo zodpovedá vysokej virálnej náloži – sme pravdepodobne v rastovej časti. Ak prevažujú vysoké CT hodnoty, sme skôr v klesajúcej Pri trasovaní kontaktov by sa prioritne mali trasovať kontakty ľudí s nízkymi CT hodnotami – keďže tí sú stále vysoko infekční.

Celý záznam z prednášky:

Facebook event: https://www.facebook.com/events/670500403658979

Kategórie : 

Komentáre sú vypnuté