Slovensko patrí medzi krajiny s najdlhšie zatvorenými školami v Európe. Naši stredoškoláci sa na bežnom vyučovaní nezúčastňujú okrem jedného mesiaca a pár výnimiek už takmer rok. Celé mesiace prezenčnej výuky už vymeškal aj druhý stupeň základných škôl a od nového roku sa vzdeláva aj prvý stupeň len doma.

Čas zavretých škôl a izolácie študentov je veľmi dlhý. Benefity v podobe spomaľovania epidémie sú už porovnateľné a možno aj prevýšené zásadnou ujmou, ktorú silno pocítime v budúcnosti. Uzavreté školy znamenajú nielen oslabené vzdelávanie, ale aj narušené sociálne väzby a zhoršenie duševného zdravia žiakov a študentov. Zvlášť postihnuté sú deti bez dostatočného prístupu k technológiám umožňujúcim vzdelávanie na diaľku.

Preto je najvyšší čas na umožnenie aspoň čiastočného návratu žiakov do škôl. Momentálne, žiaľ, žijeme práve v období, keď do pandémie vstupujú rýchlejšie sa šíriace varianty koronavírusu, čo otvorenie škôl významne komplikuje a v mnohých regiónoch priam vylučuje.

Odporúčame, aby sa s otváraním škôl začalo hneď, ale aby sa otvárali postupne a iba keď je možné otvoriť ich bezpečne. Odporúčame aj vyhodnotiť potrebu prezenčnej výučby v závislosti podľa počtu detí bez možnosti vzdelávania na diaľku a sociálneho zázemia.

Školy je možno otvoriť len tam, kde to umožňuje lokálna epidemická situácia a kde môže nastúpiť dostatočne veľa neinfikovaných detí, učiteľov a ďalších zamestnancov. Ak sa škola otvorí, je potrebné čo najviac znížiť pravdepodobnosť prenosu infekcie testovaním a trasovaním.

Prioritné pilotné otvorenie tried, ročníkov, či celých škôl navrhujeme v obciach a mestách, prípadne v oblastiach a okresoch s nižším stupňom nákazy a tam, kde predstavuje ich otvorenie najväčší benefit zo sociálnych dôvodov alebo z dôvodu zaostávania vzdelávania.

Odporúčame zvlášť otvorenie špeciálnych škôl a zdravotných, lekárskych a zubárskych škôl všetkých stupňov vrátane vysokých. Práve zdravotníci sú tí, ktorých nedostatok v našej spoločnosti v najbližšej dobe najviac očakávame a bez praktickej výučby vzdelanie tejto skupiny nie je možné. Otvorenie týchto škôl je nevyhnutné aj za cenu určitého epidemiologického rizika.

Konkrétne triedy a školy sa môžu otvoriť, ak príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) spolu so zriaďovateľom a vedením školy zhodnotia situáciu tak, že škola je pripravená obnoviť prezenčné vyučovanie. Jednou z nevyhnutných podmienok je aj dostatočný počet zdravých pedagógov prípadne zabezpečenie systému zastupovania v prípade ich výpadku pre nariadenú karanténu. Prezenčné vyučovanie môže začať za dodržiavania protiepidemických nariadení.

Situáciu odporúčame podrobne monitorovať a vyhodnocovať každé dva týždne. V školách, v ktorých sa nezhorší epidemická situácia, t. j. nezaznamenajú významný nárast výskytu infekcie medzi žiakmi a zamestnancami školy, môže vyučovací proces pokračovať. Pri priaznivom vývoji situácie a po konzultácii s príslušným RÚVZ odporúčame zvážiť aj postupne otváranie ďalších tried, prípadne ďalších škôl v príslušnom regióne. V prípade zhoršenia epidemickej situácie považujeme naopak za potrebné po porade s RÚVZ promptné zužovanie skupín a zatváranie postihnutých tried, prípadne celých škôl.

Dlhodobo udržať či zlepšiť epidemickú situáciu a zároveň mať otvorené školy však bude vyžadovať omnoho viac. Uvedomujeme si, že prezenčné vyučovanie zvyšuje mobilitu a vytvára potenciál na šírenie koronavírusu. Zároveň však systematické testovanie žiakov otvára priestor na rýchle identifikovanie ohnísk – v rodinách žiakov, obciach, či mikroregiónoch. Dôsledné trasovanie kontaktov rodín žiakov, ktorí budú v školách pozitívne testovaní, zabezpečí, aby otvorenie škôl prispelo aj pri potláčaní epidémie.

Predpoklady bezpečného otvorenia škôl

Pre dlhodobé otvorenie tried a škôl považujeme za dôležité splnenie nasledujúcich základných predpokladov. Cieľom nie je vrátiť sa k štandardnému stavu, ale umožniť prezenčnú výuku.

1. Pedagógovia a ostatní zamestnanci škôl pri prezenčnej výučbe patria medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. Vláda Slovenskej republiky avizovala zaradiť ich medzi prednostne očkované skupiny. Považujeme za nevyhnutné zaočkovať ich čo najskôr a v čo najväčšej miere, aby sa znížilo riziko ich infekcie a ochorenia. Vyzývame všetkých pedagógov a ostatných zamestnancov škôl, aby príležitosť prednostne sa zaočkovať využili. Očkovanie okrem vysokého stupňa ochrany pred vážnym ochorením zníži aj riziko prenosu infekcie, čo už bolo potvrdené v klinických štúdiách.
2. V súčasnej epidemickej situácii je nevyhnutné, aby sa žiaci, učitelia a ďalší zamestnanci otvorených škôl frekventovane testovali na koronavírus. Odporúčame testovanie kloktaním spojené so spoľahlivou diagnostickou metódou PCR aspoň raz za týždeň. Pravidelné testovanie kloktacími testami má potenciál odhaliť infikovaných ešte pred tým, než sa stanú infekčnými pre ostatných. Táto metóda sa osvedčila pri pilotnom testovaní a jej používanie privítali aj testovaní žiaci a ich rodičia. Výhodou je, že po zaškolení je odber vzoriek na kloktanie možné robiť aj doma a je možné aj spájanie vzoriek so vzorkami rodičov pre rýchlejší monitoring.
3. Druhou možnosťou sú antigénové testy, ktorými je potrebné testovať aspoň dvakrát týždenne. V tomto prípade odporúčame používať testy, ktorými je možné testovať deti krátkou hrubou výterovou tyčinkou zavedenou len plytko do nosovej dutiny.
4. V obciach a mestách s vysokým výskytom infekcie (najmä rýchlejšie sa šíriacich variantov vírusu), či identifikovanými veľkými ohniskami epidémie, považujeme za potrebné testovať všetkých žiakov bez ohľadu na vek, keďže epidemické riziko spojené s otvorenými školami na týchto miestach je veľké.
5. Domácnosti pozitívne testovaných detí je potrebné rýchlo a dôkladne trasovať a ich blízke kontakty pretestovať. Tak sa podarí identifikovať lokálne ohniská epidémie a pomôcť celému regiónu. Otvorené školy takýmto spôsobom poskytnú systematický monitoring epidemickej situácie vo svojom regióne.
6. Prvé testovanie žiakov, učiteľov a ďalších zamestnancov otvorených škôl musí nevyhnutne prebehnúť už deň alebo dva pred samotným začiatkom prezenčnej výučby. Tak sa minimalizuje riziko, že sa v triedach budú vyskytovať infekční jedinci, a zároveň to umožní lepšie posúdiť epidemickú situácia v spádovej oblasti školy a prípadne zmeniť rozhodnutie otvárať niektoré triedy.
7. Pri prezenčnom vyučovaní odporúčame zavádzať opatrenia, ktoré výrazne znížia riziko šírenia infekcie. Odporúčame nasledujúce úpravy bežnej výuky:
   • Zmenšenie veľkosti tried na maximálne 10-15 žiakov, napríklad kombinovaním prezenčného a vyučovania na diaľku. Vo viacerých krajinách sa osvedčilo striedanie skupín detí, ktoré navštevujú prezenčnú výuku a ktoré sa vzdelávajú z domu. V závislosti od podmienok na škole možno zvážiť aj vytvorenie bublín – skupín – v určených triedach, aby sa nepremiešavali žiaci ani učitelia, ak to v rámci vyučovacieho procesu nie je nevyhnutné.
   • Čiastočné skrátenie vyučovacích hodín.
   • Redukcia počtu prezenčne vyučovaných predmetov. Prezenčne je možné vyučovať nosné predmety, podľa možnosti v menších skupinách, ostatné predmety učiť spoločne na diaľku. Cieľom tohto režimu je zabezpečiť aspoň základnú výučbu a zároveň umožňovať žiakom a študentom sociálny kontakt.
   • Realizácia predmetov, ktoré predstavujú zvýšené riziko prenosu a šírenia infekcie (spev, telesná výchova) výhradne v exteriéri, príp. na diaľku.
   • Postupné otváranie tried od najnižších ročníkov. V prípade dobrých skúseností postupne poskytovať prezenčne výuku vo vyšších ročníkoch.
   • Dezinfekcia najexponovanejších povrchov, akými sú kľučky, kohútiky, zábradlia a pod.
   • Vetranie a udržiavanie dostatočnej vlhkosti a čistoty vzduchu vo všetkých vnútorných priestoroch, kde prebieha prezenčné vyučovanie (triedy, chodby, šatne, zborovne, kabinety), v čo najväčšej možnej miere. Dostatočné vetranie výrazne znižuje pravdepodobnosť šírenia infekcie. V prípade nepriaznivého počasia odporúčame pripraviť deti a rodičov na to, aby deti mali primerané teplé, resp. viacvrstvové oblečenie, aby bolo vetranie možné v dostatočnej miere aj počas výuky v triedach. Odporúčame taktiež použitie zvlhčovačov vzduchu. Spoločné priestory v prípade možnosti odporúčame dezinfikovať germicídnymi žiaričmi.
   • Používanie dobre nasadených respirátorov alebo dvojvrstvových rúšok a pravidelné umývanie rúk mydlom, prípadne používanie dezinfekcie, všetkými žiakmi, študentmi, učiteľmi aj ostatnými zamestnancami škôl počas prezenčnej výuky. Pri menších deťoch do 10 rokov odporúčame, aby mali deti respirátory a rúška nasadené minimálne v čase, keď sú v blízkom kontakte s druhými, teda najmä počas prestávok. Respirátory všetkým osobám zúčastňujúcim sa prezenčného vyučovania by mohlo poskytnúť ministerstvo školstva, podobne ako poskytuje štát zdarma občanom diagnostické testy.
   • Dodržiavanie čo najväčšieho odstupu učiteľov od žiakov a medzi lavicami a žiakmi v triede počas prezenčného vyučovania. Podávanie obedov v škole po smenách tak, aby počas neho prichádzalo v čo najmenšej miere k miešaniu žiakov, učiteľov a ďalších zamestnancov. Obozretnosť je potrebná aj pri výdaji stravy, kuchárkam odporúčame v čase výdaja stravy mať respirátory a čo najviac sa vyhýbať blízkemu kontaktu so stravníkmi.

Okrem toho odporúčame aj ďalšie postupy, ktoré by mohli prispieť k zníženiu rizika nákazy.

1. Školáci a zamestnanci školy by mali dbať o vyváženú stravu s množstvom čerstvej zeleniny a ovocia s doplnením vitamínu D, prípadne aj C v denných odporúčaných dávkach.
2. Ak počasie dovolí, žiaci by mali tráviť dostatok času vonku na slnku a čerstvom vzduchu a mať dostatok pohybu, ktorý im v čase izolácie veľmi chýbal.
3. Ako doplnok k frekventovanému individuálnemu testovaniu žiakov, študentov, učiteľov a ostatných pedagogických zamestnancov, odporúčame v spolupráci s regionálnymi úradmi a vedeckými inštitúciami monitorovať odpadové vody z budovy, v ktorej prebieha prezenčné vyučovanie, na prítomnosť vírusových častíc. Údaje z tohto typu testovania by mohli zachytiť prípadné ohniská nákazy novými variantmi vírusu, ktoré by unikli klasickému testovaniu. Uvedomujeme si, že táto technológia si vyžaduje určitý stupeň infraštruktúry a nie je možná na všetkých školách. Ministerstvo školstva SR v minulosti už zadalo vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti tohto typu monitoringu odpadových vôd.
4. Odporúčame zaradiť do výučby naučiť sa rozlišovať fakty od dezinformácií, najmä v súvislosti s pandémiou a vakcínami.

Zároveň upozorňujeme štátne orgány, že považujeme za nevyhnutné nielen trasovanie a testovanie infikovaných osôb zúčastňujúcich sa na prezenčnej výuke, ale aj monitoring a následne zverejňovanie štatistických anonymizovaných dát o infikovaných učiteľoch, zamestnancoch škôl, žiakoch, študentoch a ich rodinách v dostatočnom geografickom členení (najlepšie na obce alebo školy). Iba pomocou takýchto dát bude možné priebežne vyhodnocovať rizikovosť resp. bezpečnosť otvorenia škôl s časovým odstupom.

V Bratislave, 12.2.2021

Iniciatíva Veda pomáha – COVID-19

Zoznam signatárov verejného vyhlásenia
(aktualizované 23.02.2021)

doc. Mgr. Richard Kollár, PhD. – hovorca iniciatívy
Doc. PhDr. Michal Vašečka, PhD.
JUDr. Peter Zmeko
doc. Ing. Fedor Gömöry DrSc.
MUDr. Kristína Visolajská
Mgr. Vladimír Boža, PhD.
Mgr. Martin Šuster, PhD.
doc. MUDr. Vladimír Nosáľ, PhD., FESO
prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD.
Mgr. Andrej Belák, PhD
Peter Dupej, MSci.
Mgr. Ján Gašper
MUDr. Peter Visolajský
PhDr. Stanislava Segečová
Prof MUDr.Vladimir Krcmery DrSc
Doc. Ing. Peter Szolcsányi, PhD.
prof. RNDr. Branislav Bleha, PhD.
MUDr. Monika Palušková, PhD., MBA
doc. Ing. Eduard Baumohl, PhD.
Damas Gruska
Vlado Leksa
Prof. PhDr. Dušan Katuščak, PhD
prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc.
Mgr. Zuzana Zimenová
Mgr. Katarína Boďová, PhD.
Mgr. Daniel Nagaj, PhD.
Dr. Ing. Robert Mistrik
Prof. RNDr. Jozef Nosek, DrSc.
MUDr. Ivan Wallenfels
doc.MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH
Viktor Klemon
Mona Slezakova
Mgr. Peter Jacko, PhD.
Ľubica Jägrová
Darina Lučanská Mgr.
doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD.
Zuzana Šefčík Aschenbrennerová
Ing. Anna Zlacká
Rastislav Fabuš
Peter Lednicky
andrej szilágyi
Mgr. Zuzana Bezáková
Ing. arch. Peter Rudinsky
Pavlína Mazánová
Monika Friebertová
Igor Varnai
Ing. Soňa Puchelová
Maroš Ďurďovič
Mgr.Lucia Fehérová
Alice Alexová
JUDr. Ing. Lucia Leitnerová, PhD.
Mgr. Michal Rehúš, PhD.
MUDr. Andrea Šeborová
MUDr. Jana Priputníková
MUDr. Alexandra Hanicova
PharmDr. Ľubica Slimáková MPH
ivan baltay
MUDr. Martina Plameňová
Ing. Ľubomír Carik
Zuzana Zidek, Mgr.
Doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD.
Ing. Dagmar Petrová
PhDr. Roman Zahradník
Mgr. Martin Sisák